Legislatíva

V súvislosti s reformou našej spoločnosti po roku 1989 si aj inštitút súdneho vykonávateľa, upravený v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, vyžiadal prispôsobiť právne normy tak, aby rýchlejšie, efektívnejšie a účinnejšie napomáhali pri plnení požiadaviek fyzických a právnických osôb na nútený výkon súdnych rozhodnutí. Zmeny si vyžiadali, okrem iného, dodržiavanie určitých pravidiel v medziľudských vzťahoch. S prehlbovaním sociálnych rozdielov sa postupne mení aj postoj ľudí k meniacim sa životným podmienkam. Hrozbou spoločnosti i podnikateľov sa stali neplatiči. Od nepamäti k základným pravidlám slušnosti patrilo, že záväzky sa musia plniť. Mnohí ľudia si však demokraciu vysvetľujú po svojom a neplnenie záväzkov považujú za "normálne". Tam, kde základné pravidlá slušnosti zlyhajú nastupuje štát, ktorý právnymi normami upravuje pravidlá správania sa jednotlivých subjektov v spoločnosti.

V roku 1995 bol prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Pri príprave zákona sa vychádzalo z medzinárodných skúseností, kde exekučné konanie má dlhoročnú tradíciu. Tento zákon nemá v našom právnom poriadku porovnateľnú právnu úpravu.

Spory, ktoré vznikajú medzi fyzickými a právnickými osobami rozhodujú najmä orgány so súdnou právomocou. Každý, koho právo bolo porušené, má možnosť domáhať sa ochrany na súde. Úprava práv a povinností uložených v rozhodnutiach však ešte neznamená ich uskutočnenie v reálnom živote. Náš právny poriadok umožňuje, v prípade neplnenia si povinností, použiť štátnu moc na donútenie dlžníka, aby svoje povinnosti splnil.

Exekučné konanie je samostatné konanie, v rámci ktorého už nie je možné preskúmavať opodstatnenosť nároku priznaného v rozhodnutí súdu. Nejde o pokračovanie súdneho konania, i keď v mnohých prípadoch by sa to mohlo zdať. Neexistuje medzi nimi bezprostredná náväznosť.

Exekučné konanie začína len ak oprávnený, alebo ten, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia, podá návrh na začatie exekučného konania. Exekučné konanie je možné uskutočniť len vtedy, ak právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ukladá povinnému určitú povinnosť niečo dať, niečo vykonať, niečoho sa zdržať, alebo niečo strpieť. Musí ísť o konkrétne plnenie, ktoré treba vykonať v stanovenej lehote. V tej istej veci nesmie prebiehať iné exekučné konanie. Exekútor na základe návrhu na vykonanie exekúcie požiada súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Bez poverenia súdu exekútor nesmie začať vykonávať exekúciu.

Úspešným skončením exekučného konania je úplné uspokojenie peňažného alebo nepeňažného plnenia oprávneného. Konkrétne spôsoby vykonávania samotnej exekúcie sú uvedené v zákone. Nútený výkon výrazne zasahuje do osobných i majetkových práv povinného, niekedy i tretích osôb, a preto je ho možné realizovať len spôsobom taxatívne vymedzeným v zákone. Výkon rozhodnutia smeruje k uspokojeniu oprávneného z majetku povinného. Peňažné plnenie sa vymáha zrážkami zo mzdy a platu, postihnutím účtu v banke, speňažením hnuteľného a nehnuteľného majetku povinného a jeho častí. Zákon presne vymedzuje druh majetku i jeho postihnutie výkonom rozhodnutia. Nepeňažné plnenie sa nútene vykoná jeho uskutočnením, to znamená vyprataním, odobratím konkrétnej veci, rozdelením spoločnej hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci a uskutočnením prác a výkonov. Každý z týchto spôsobov výkonu rozhodnutia možno uskutočniť len podľa zákona.

Už dnes môžeme konštatovať, že prijatím Exekučného poriadku sme sa výrazne priblížili k právnym poriadkom vyspelých krajín.

Exekučné konanie nie je v praktickom a spoločenskom živote veľmi populárne. Pre povinného - dlžníka je to nepríjemný zásah do jeho osobných a majetkových práv. Pre oprávnený subjekt je však zárukou, ktorá mu umožňuje donútiť dlžníka, aby plnil svoje povinnosti, ak ich nesplní dobrovoľne.

JUDr. Ladislav ÁGH
súdny exekútor

Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov Z.z. (úplné znenie zákona)
Exekučný poriadok (úplné znenie zákona)